V ro
ku 1879 vznikla na brehu Popradského plesa prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku – Majláthova chata, ktorá v roku 1880 vyhorela. V roku 1881 tu postavili rovnako veľkú kamennú chatu, ale aj tá vyhorela v roku 1890. Tretiu chatu postavili v roku 1892 ktorá bola neskôr rozšírená o turistickú ubytovňu. V roku 1961 pristavili nový turistický hotel. Stará budova bola pomenovaná na počesť Štefana Morávku (1911-1945) veliteľa oddelenia finančnej stráže Štrbské pleso, ktorý padol ako veliteľ prieskumnej hliadky na Grúniku pod Kriváňom v roku 1945.
História
Dolinu poznali už v 15. storočí baníci, neskôr pastieri a hľadači pokladov. Jej prvým známym „turistickým“ návštevníkom bol v roku 1840 Eduard Blásy /1820-1888/, ktorý spolu s horským vodcom Jánom Rumanom starším tadiaľ uskutočnil prvý doložený výstup na Rysy. V rokoch 1879-1897 stálo na brehu plesa postupne 5 turistických chát, ktoré zanikli buď kvôli požiarom, alebo ich zničili lavíny. Poslednú však vtedajší majiteľ tejto lokality knieža Hohenlohe nechal sám odstrániť, no na nátlak verejnosti už v roku 1899 dal postaviť na severnom brehu plesa v poradí šiestu chatu.
Podľa predchodkýň ju automaticky volali Majláthovou chatou, na počesť niekdajšieho liptovského podžupana a podpredsedu Liptovskej sekcie Uhorského karpatského spolku Vojtecha Majlátha /1831-1900/, ktorý sa pričinil už o postavenie prvej chaty pri Popradskom plese. V rokoch 1899-1921 mal chatu v prenájme Aladár Polnisch z Levoče, ktorý ju ako prvú na južnej strane Tatier prevádzkoval aj v zimnej sezóne. V prízemnom drevenom objekte pozdĺžneho pôdorysu bolo 14 izieb s 35 lôžkami. V presklenej verande pri vstupe do chaty bola letná jedáleň
Symbolický cintorín
Už v roku 1922 vyslovil Otakar Štáfl myšlienku zriadiť v Tatrách symbolický cintorín, kde by boli umiestnené pamätné tabule tatranských obetí. S jeho realizáciou sa začalo v roku 1936 v limbovom háji na návrší Limbovec, pod západnými stenami Ostrvy. Prostriedky na realizáciu cintorína sa získali z darov chatára Fišku, Štáfla a mnohých ďalších jednotlivcov a inštitúcií. Podľa projektu ing. Róberta Vosyku /1891-1959/, železničného úradníka z Popradu, zhotovili peknú kaplnku so šindľovou strechou a zvonom s vyrytým mottom „Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu!“. Hybnou silou celej výstavby cintorína bol tajomník Tatranskej komisie KČST Alois Lutonský/1905-1997/. Symbolický cintorín slávnostne vysvätil 11.08.1940 prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso /1877-1947/, no jeho hlavní potagonisti ako Česi sa tejto udalosti nezúčastnili.
English
Magyar