Sorry, this entry is only available in Slovak. For the sake of viewer convenience, the content is shown below in the alternative language. You may click the link to switch the active language.
V ro
ku 1879 vznikla na brehu Popradského plesa prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku – Majláthova chata, ktorá v roku 1880 vyhorela. V roku 1881 tu postavili rovnako veľkú kamennú chatu, ale aj tá vyhorela v roku 1890. Tretiu chatu postavili v roku 1892 ktorá bola neskôr rozšírená o turistickú ubytovňu. V roku 1961 pristavili nový turistický hotel. Stará budova bola pomenovaná na počesť Štefana Morávku (1911-1945) veliteľa oddelenia finančnej stráže Štrbské pleso, ktorý padol ako veliteľ prieskumnej hliadky na Grúniku pod Kriváňom v roku 1945.
História
Dolinu poznali už v 15. storočí baníci, neskôr pastieri a hľadači pokladov. Jej prvým známym “turistickým” návštevníkom bol v roku 1840 Eduard Blásy /1820-1888/, ktorý spolu s horským vodcom Jánom Rumanom starším tadiaľ uskutočnil prvý doložený výstup na Rysy. V rokoch 1879-1897 stálo na brehu plesa postupne 5 turistických chát, ktoré zanikli buď kvôli požiarom, alebo ich zničili lavíny. Poslednú však vtedajší majiteľ tejto lokality knieža Hohenlohe nechal sám odstrániť, no na nátlak verejnosti už v roku 1899 dal postaviť na severnom brehu plesa v poradí šiestu chatu.
Podľa predchodkýň ju automaticky volali Majláthovou chatou, na počesť niekdajšieho liptovského podžupana a podpredsedu Liptovskej sekcie Uhorského karpatského spolku Vojtecha Majlátha /1831-1900/, ktorý sa pričinil už o postavenie prvej chaty pri Popradskom plese. V rokoch 1899-1921 mal chatu v prenájme Aladár Polnisch z Levoče, ktorý ju ako prvú na južnej strane Tatier prevádzkoval aj v zimnej sezóne. V prízemnom drevenom objekte pozdĺžneho pôdorysu bolo 14 izieb s 35 lôžkami. V presklenej verande pri vstupe do chaty bola letná jedáleň
Symbolický cintorín
Už v roku 1922 vyslovil Otakar Štáfl myšlienku zriadiť v Tatrách symbolický cintorín, kde by boli umiestnené pamätné tabule tatranských obetí. S jeho realizáciou sa začalo v roku 1936 v limbovom háji na návrší Limbovec, pod západnými stenami Ostrvy. Prostriedky na realizáciu cintorína sa získali z darov chatára Fišku, Štáfla a mnohých ďalších jednotlivcov a inštitúcií. Podľa projektu ing. Róberta Vosyku /1891-1959/, železničného úradníka z Popradu, zhotovili peknú kaplnku so šindľovou strechou a zvonom s vyrytým mottom “Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu!”. Hybnou silou celej výstavby cintorína bol tajomník Tatranskej komisie KČST Alois Lutonský/1905-1997/. Symbolický cintorín slávnostne vysvätil 11.08.1940 prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso /1877-1947/, no jeho hlavní potagonisti ako Česi sa tejto udalosti nezúčastnili.
Slovensky
Magyar