Sorry, this entry is only available in Slovak. For the sake of viewer convenience, the content is shown below in the alternative language. You may click the link to switch the active language.
Najstaršia chata vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla. Obnovená bola v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát. Tradíciou chaty je program “Klaňanie Troch kráľom” pri snehovom Betleheme (folklórna skupiny detí z Lendaku). Chatárom je v súčasnosti Peter Petras.
Rainerova chata sa nachádza na Starolesnianskej poľane vo Vysokých Tatrách, približne 25 minút pešou chôdzou od Hrebienka alebo Zamkovského chaty. Z oboch strán k nej vedie pomerne široký nenáročný lesný chodník. Cestu na chatu hravo zvládnu aj deti, či postarší ľudia. Zaujímavosťou je, že Rainerovu chatu mala navštíviť aj britská kráľovná Alžbeta II.
Keď koncom 18. storočia vyrástla pod mohutným Slavkovským štítom prvá tatranská osada (dnešný Starý Smokovec) prevažná väčšina jej návštevníkov nejavila záujem o vysokotatranskú turistiku. Skôr tu nachádzali oddych a relax v miestnych kúpeľoch. Až v 30. rokoch 19. storočia nastal zlom, o ktorý sa pričinil, dnes už legendárny Ján Juraj Rainer. Tento veľký nadšenec Tatier organizoval exkurzie z tatranskej osady smerom hlbšie do hôr. Počas túr zaviedol návštevníkov na miesta vodopádov Studeného potoka, do Malej Studenej doliny, dokonca aj na Lomnický štít. O desaťročie neskôr Rainer uľahčil výstupy na Hrebienok, a to úpravou vychádzkového chodníka. Taktiež sa zaslúžil o projekt výstavby prvého turistického prístrešku v ústi Veľkej Studenej doliny. Výstavba sa začala v roku 1863 a dokončená bola o dva roky neskôr. Bola to kamenná stavba bez základov, s malými oknami, ktoré slúžili viac na vetranie, ako na presvetlenie vnútrajška prístrešku. Vnútro bolo tvorené pričňami a centrálnym ohniskom. Strecha bola z drevených šindľov. Medzery v kamenných múroch boli vytesnené machom. Táto malá chatka nebola obhospodarovaná, a taktiež neniesla žiaden názov. No, hostia malého tatranského kráľovstva ju začali spontánne volať Rainerova chata. Po čase na chatke pribudla tabuľa s nápisom v maďarčine
v znení „Rainerovi na pamiatku 1865“
Chatka slúžila všetkým, ale hlavne turistom. Krátko po smrti zakladateľa Rainera (1872) začala chátrať. Až v roku 1876 ju opravili za peniaze starosmokovských hostí a Uhorského karpatského spolku. Lenže ani to nestačilo, aby získala vtedajšiu požadovanú úroveň. A tak v roku 1884 bola obcou Stará Lesná vybudovaná hájovňa, neskôr nazývaná chata Kamzík, ktorá ležala v bezprostrednom susedstve Rainerovej chaty. Počas spomínanej výstavby „Rainerka“ slúžila ako nocľaháreň pre robotníkov. Po sprevádzkovaní chaty Kamzík sa rázom z Rainerovej chaty stala hospodárska budova, sklad a neskôr dokonca chlievik. V roku 1963 bola síce vyvinutá aktivita využitia tejto zanedbanej chatky na kultúrne vyžitie, no k projektu realizácie nedošlo. Až po zániku chaty Kamzík v roku 1980, kedy chatku prevzala Správa TANAPu, začala jej obnova a konzervácia. Zrekonštruovanú chatku uzavreli, no cez zamrežovaný vstup sa dalo nahliadnuť do jej vnútra, pričom hneď pri vchode bola tabuľa informujúca návštevníkov o historickej hodnote tejto pamiatky.
Slovensky
Magyar