Sorry, this entry is only available in Slovak. For the sake of viewer convenience, the content is shown below in the alternative language. You may click the link to switch the active language.
Jeseň je jedno z najkrajších ročných období vo Vysokých Tatrách. Farbami zaliate hory poskytujú nezabudnuteľné výhľady a zážitky, z ktorých môžete čerpať ešte dlhé obdobie. Jeseň je vhodná na turistiku. Len na území TANAP-u sa nachádza približne 600 km značkovaných chodníkov, ktoré dovedú turistov k najzaujímavejším miestam Vysokých Tatier. Turistické chodníky prechádzajúce dolinami umožňujú výstupy na tatranské chaty, niektoré náročné aj menej náročné tatranské vrcholy ako aj prechody cez tatranské sedlá. Ťažké úseky sú zaistené reťazami, ktoré napomáhajú najmä v prípade zhoršenia počasia.
Je pomerne jednoduché sa vydať na celodennú túru. Dobrá kondička, výstroj a výzbroj, správne zvolený výstupový čas a trasa. Čo ak sa však rozhodnete pre vrcholy, ktoré nie sú značené ani zabezpečené technickými pomôckami? Práve v tomto článku by sme chceli venovať pozornosť službe horských vodcov, ktorí Vám sprostredkujú zážitok o čosi intenzívnejšie. Štíty, ktoré sa Vám zdali doposiaľ nedosiahnuteľné sa stanú vďaka nim reálnym cieľom.
Prvoradá je vo vzťahu dôvera. A nie je to odlišné ani v prípade horského vodcu a klienta. Obraciate sa s dôverou na človeka, ktorého ste možno predtým vôbec nevideli, vôbec ste sa mu neprihovorili a teraz ste s ním priviazaný na jednom lane – putom, ktoré vás bude sprevádzať počas celého dňa a vďaka ktorému sa budete cítiť bezpečne.
Nebudeme však ďalej špiritizovať na tému „Dôvera je odvaha a vernosť je sila“, ale pokúsime sa vám sprostredkovať, aspoň písomne, výstupový zážitok s horskými vodcami.
Jednou z najpríťažlivejších vysokohorských túr je výstup na Gerlachovský štít. Možno preto, že je najvyšší z koruny Vysokých Tatier (2665 m.) a možno preto, že jeho história je opradená množstvami legiend.
V každom prípade, ide o najvyšší štít a jeden z najmohutnejších masívov nielen Tatier a Slovenska, ale aj celých Karpát. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo, z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.
Klasická výstupová cesta začína na Sliezskom dome a vedie cez Velickú dolinu na Velickú próbu. Zostup je cez Batizovský žľab a Batizovskú próbu do Batizovskej doliny.
Výstup sa začína po značenom chodníku Velickou dolinou, okolo Večného dažďa až na prah Dolnej Kvetnice. V tomto mieste sa odpojíte od turistického chodníka a pokračujete pod Velickú próbu – prvé náročné miesto výstupu, ktoré zdoláte vďaka úväzom naviazaní na lano horského vodcu. Po prekonaní próby budete pokračovať strmým skalným terénom do Sedla nad Kotlom, ktoré má výšku 2440 m n.m. Úsek od Sliezskeho domu do Sedla nad Kotlom je kondične najnáročnejší. Čas trvania výstupu do sedla je cca 2 – 2,5 hodiny.
Zo sedla sa pokračuje traverzom Gerlachovského kotla do Štrbiny pod Kotlovým 2 560 m n.m.. Z tejto je už prvýkrát vidno vrchol Gerlachu aj s krížom a dostávate sa zároveň na stranu Batizovskej doliny. Z štrbiny je veľkolepý výhľad na východnú aj západnú časť Tatier. Pokračuje lezecky náročnejší terén a o cca 40 min – 1 hod. sa dostávate cez Okno, Počúvajov žľab až na Batizovský žľab a vrchol je na dosah.
Klasická trasa na výstup na Gerlach je to najľahšia výstupová trasa a ideálna na letné podmienky.
História
Prvý výstup z Velickej doliny cez Velickú próbu zorganizoval kaukazský a himalájsky horolezec Mór Déchy 31. augusta 1874. Bol to šiesty známy výstup na Gerlach. O rok neskôr štôlski vodcovia Ján Pastrnák a Ján Ruman Driečny ml. prví prešli Batizovskou próbou. Na vrchol sa tadiaľto dostali až 15. augusta 1877 s krompašským inžinierom Viktorom Lorencom.
Slovensky
Magyar