Milujeme Tatry. Naj Vysokých Tatier. Naj plesá.

 

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza viac ako 80 plies. Pre tatranské plesá je charakteristický okrúhly tvar. Väčšina plies nemá viditeľný povrchový prítok, sú napájané zrážkovou vodou ktorá presakuje do plies cez rozsiahle sutiny. Pretože atmosferické zrážky v tatranskej oblasti prevyšujú výpar v plesách sa nahromadila voda, ktorá zväčša odteká povrchovými tokmi.

Najvyššie položeným plesom je Modré pleso ležiace v nadmorskej výške 2192 m n.m. v závere Malej Studenej doliny pod sedlom Sedielkom a južnou stenou Malého ľadového štítu.

Legendy a skutočnosť

V dávnej minulosti obyvatelia podtatranského kraja všetky plesá vo Vysokých Tatrách volali „morské oká“. Verili, že sú bezodné a sú spojené kanálmi s morom. Predstavy o bezodnosti pochádzali pravdepodobne z rozprávania nemeckých kolonistov, ale ich zástancami boli na poľskej strane predovšetkým gorali z Podhalia, ktorým všetko neznáme a nevysvetliteľné pripadalo mysteriózne. Názov najväčšieho poľského Morského oka, pochádzal, paradoxne, od poľských vzdelancov, turistov 19. storočia, lebo gorali ho pôvodne nazývali Rybím plesom (Rybi Staw, Rybie Jezioro). Verili, že v ňom žijú veľké morské ryby, ktoré chytajú ovce. Na slovenskej strane za bezodné považovali Nižné Temnosmrečinské pleso, ktoré sa ani hĺbkou ani veľkosťou nevyrovná Morskému oku.

Koľko ich je?

Údaje o počte tatranských jazier sú neúplné a nepresné. Niektoré postupne zanikajú, a preto sa výskumníci nezhodli na spoločnom kritériu. Odhaduje sa, že v súčasnosti je v celých Tatrách (t.j. bez Nízkych Tatier) od 121 do 189 plies. Najviac ich je vo Vysokých Tatrách, na slovenskej strane asi 100 s celkovou rozlohou vodnej plochy asi 3 km². Na poľskej strane okolo 40. Oveľa menej ich je v Západných Tatrách (20). Najväčšie z nich je Veľké Roháčske pleso v Roháčskej doline s rozlohou 2,22 ha. V Belianskych Tatrách nie sú plesá. Celkový vodný objem tatranských polies je asi 50 miliónov m³, z toho len jedna pätina je v jazerách na slovenskej strane. Voda v nich nie je ľadovcového pôvodu. Už dávno ju nahradila zrážková voda.

Podoby vzniku jazier

Len vo Vysokých Tatrách bolo 21 samostatných ľadovcov. Najväčší a najdlhší tiekol Bielovodskou dolinou. Bol dlhý 14,2 km, hrubý takmer 300 metrov a zaberal plochu asi 5 760 ha. Na južnej strane Vysokých Tatier bolo 12 ľadovcov, z nich bol mengusovský 11,5 km dlhý a studenovodský vyše 9 km.

Karové plesá

Ľadovce vymodelovali kotlovitý tvar, zvaný kar, v ktorom po ústupe zostali jazerá. Brehy týchto jazier sú strmé, spravidla tvorené ľadovými stenami. Typické karové jazerá sú Veľké Hincovo pleso, Ťažké pleso, Zamrznuté pleso, Krivánske Zelené pleso, Nižné Bielovodské Žabie pleso a Vyšné Bielovodské Žabie pleso, Morské oko, Czarny Staw pod Rysami, Czarny Staw Gąsienicowy. Skalné karové jazerá sú hlboké a ležia vo výškach 1 800 – 2 000 m n. m. na juhu, na severe 1 600 – 1 800 m n. m..^[4]

Morénové plesá

Morénové plesá vznikli zo zanikajúcich ľadovcov, v priehlbinách, v ktorých sa zadržala odtekajúca voda. Ľadovce do nižších polôh naniesli valy kamenia a hliny, tzv. morény, ktoré vytvorili prirodzené hrádze. Morénové jazerá ležia v nižších polohách, na severe okolo 1500 metrov, na juhu medzi 1100 a 1800 metrov.

Patria k ním napríklad Štrbské pleso. Niektorí vedci odhadujú, že jazero sa vytvorilo na konci glaciálu a začiatku holocénu (asi pred 12.000 rokmi). Vtedy, pod vplyvom otepľovania tatranské ľadovce ustúpili a na miestach morénových valov, ktoré po sebe zanechali, vznikali prvé nižšie položené tatranské jazerá. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia ho podrobil výskumu M. Lukniš potom, ako dovtedajšie poznatky zhrnul a pridal nové výskumy, dospel k záveru, že: „panva Štrbského plesa nevznikla nasypaním čelných morén mlynickým ľadovcom, ale zosadnutím morénových sutín na mieste, kde sa roztápala asi 80 metrov hrubá kryha mŕtveho ľadu. Označil pleso za výtopiskové“

Morénové je napríklad Popradské pleso, Zelené pleso, Jamské pleso. Na severe Toporowy Staw Wyżni a Toporowy Staw Niżni. V porovnaní s karovými jazerami sú plytšie, majú nízke brehy a prístupnejšie okolie. Menšie plesá, napríklad na poľskej strane Dwoisty Staw Gąsienicowy alebo Anusine Oczko, vyplňujú skalné dutiny, majú často zmiešanú genézu. Možno tu vidieť krasové jazierka napríklad Cichy Staw, Mokra Jama, záplavové jazierka, napríklad Rybie Stawki vytvorené okolo Rybiego Potoku. Niektoré boli vybudované umelo. Napríklad Nové Štrbské pleso, Nowe Morskie Oko a iné.

Do dvoch morí

Tatranské plesá sú zásobované povrchovými vodami zo snehu, dažďa, niektoré napájajú podzemné žriedla. Stav vody v plesách je spravidla ustálený, výška hladiny kolíše v rozpätí niekoľkých desiatok centimetrov. Najviac vody je počas jarného topenia snehu a po silných lejakoch. Vysoký úhrn zrážok, nízky výpar a členitosť reliéfu, spôsobujú vysoký odtok. Podľa doterajších výskumov sa odhaduje na 50 litrov za sekundu z km². Väčšinu vody zachytávajú najmä Vysoké Tatry, ktoré spomaľujú ich odtok. Voda v nich sa zhromažďuje v sutinových kužeľoch a porastoch kosodreviny. Voda má plytký obeh a preto je slabo mineralizovaná.

Vodu z celých Tatier (slovenských aj poľských), a teda aj z jazier odvádza 40 potokov, ktoré sa za hranicou pohoria zlievajú do štyroch riek. Hlavnou zbernou riekou je Váh. Ich severné svahy odvodňujú prítoky Oravy. Z vysokotatranskej časti patrí do úmoria Čierneho mora povodie Bieleho Váhu a povodie Kôprovského potoka. Prevažná časť Vysokých Tatier a Belianske Tatry patria do baltského úmoria. Väčšina ich tokov vytvára rieku Poprad, len severnú stranu odvodňuje Białka s Javorinkou priamo do Dunajca.

Všetky vody nachádzajúce v poľskom Tatranskom národnom parku patria do povodia Baltského mora. Z poľských Tatier tečie do mora viac ako tucet tokov, ktoré odvodňuje Biały Dunajec a Czarny Dunajec, ktoré sú prítokmi Dunajca najväčšieho karpatského prítoku Visly. Cez Oravsko-nowotargskú kotlinu prechádza európske rozvodie oddeľujúce úmorie Baltského mora od úmoria Čierneho mora. Po silných dažďoch hladiny tokov rýchlo stúpajú a menia sa na rýchle, dravé rieky. Ich hladiny klesajú v júni a minimálne sú vo februári a v marci.

Fauna a flóra plies

Väčšina tatranských jazier sa vyznačuje vysokou čírosťou vôd. Napríklad viditeľnosť vo Veľkom Hincovom plese dosahuje do hĺbky 19 metrov, v Czarnym Stawie pod Rysami do hĺbky 16,5 m – 17,5 m, v Morskom oku 12 metrov. Na príčine je malý výskyt živých organizmov a planktónu. Nižšie položené plesá sú na vodnú faunu bohatšie, napríklad Päť Spišských plies, Czarny Staw Gąsienicowy a ďalšie plesá v Doline Gąsienicowej, ale aj Smreczyński Staw alebo Toporowe Stawy.

Kým nižšie položené plesá majú bohatú flóru a hojnú faunu, ba v niektorých – Štrbské pleso, Popradské pleso a Morské oko sa vyskytujú ryby, plesá vo vyšších polohách sú chudobné, na vegetáciu a živočíchy sa v nich vyskytujú len skromne. Zaujímavé je, že žijú v nich glaciálne relikty, ktoré sa do nich dostali zo severu v ľadovej dobe. Tak napríklad ráčik žiabronôžka arktická (Branchinecta paludosa) žije v dvoch plesách v kosodrevinovom vegetačnom stupni. U nás vo Furkotskej doline a v Poľsku v Doline Gąsienicowej. Vo Vyšnom Wahlenbergovom plese žije ďalší vzácny živočích, červ Trichodrilus tatrensis.

Rozmanitý kolorit

Vysoko položené a neprístupné tatranské plesá mávajú rozmanitú farbu. Špecifická farba plies závisí od rozličných látok rozpustených vo vode, vplýva však na ňu i farba okolia, vodná vegetácia alebo farba a hĺbka dna. Zaujímavé je, že farbu plies ovplyvňuje aj počasie. Jasnozelené škvrny na dne prezrádzajú pramene pod vodou, napríklad Zelené pleso, v Červenom plese žijúci mikroorganizmus Cyclopsstrenuus sfarbuje vodu na červeno, Czarny Staw pod Rysami má svoju čiernu farbu od mikroorganizmu Pleurocapsa polonica. Vplyvom absorpcie svetla hlboké jazerá majú čierne odtiene. Keď sa na plesá pozeráme z výšky, možno vidieť rôzne odtiene, závisí to od hĺbky dna. Czerwony Staw Pańszczycki vďačí svojej farbe siniciam Pleurocapsa aurantica, ktoré na hnedočerveno farbia kamene ležiace na jeho dne. Voda tatranských plies je celkom mäkká pre žulové prostredie, zväčša kryštálove čistá.^[4]

Teplota plies

Na základe meraní teploty v plesách možno usúdiť, že sú v nich veľmi ostré teplotné prechody medzi jednotlivými vrstvami. Od toho závisia aj životné podmienky pre rôzne druhy živočíchov. Rôznorodosť tepelných vrstiev vody závisí na prírodných pomeroch nad hladinou plies. Niektoré sú zatienené vysokými bralami, iné majú slnečnú polohu, sú vystavené vetrom, alebo viac uzavreté. Teplota vody sa mení podľa ročných období a v malej miere, len na povrchu, podľa denného času. V lete sú vrchné vrstvy teplejšie ako spodné a teplota nadol pomaly klesá. V zime je to naopak.

Meranie, ktoré bolo vykonané 2. augusta 1937 v Morskom oku ukázalo, že vlnami premiešaná trojmetrová horná vrstva vody mala teplotu 12.1°C. V hĺbke 10 m teplota klesla o 1 °C/m, od 10 do 20 m oveľa menej (približne 0.25°C/m). Od hĺbky 20 m až po dno sa ustálila na 4°C. Teplota hladiny plies kolíše. Napríklad v Toporowom Stawe Niżnom sa pohybuje od 10.5°C do 21.5°C, v Morskom oku od 9.4 °C do 21.5°C, v Czarnym Stawe pod Rysami od 7°C do 11.5°C. ^[4]

Ľadová pokrývka

Čím vyššie sú položené, tým dlhší čas sú pokryté ľadovou vrstvou. Najvyššie položené Modré pleso niekedy vôbec nerozmrzne alebo len na krátky čas. Tiež veľmi záleží na rozmeroch plesa, na tom či je zatienené i na jeho polohe. Na nezatienených južne položených plesách sa ľadová prikrývka rozpúšťa rýchlejšie. Morské oko zamŕza v novembri a roztápa sa v máji – júli. Zadni Staw Gąsienicowy zamŕza v septembri – októbri, rozmŕza v júli – auguste.

Samotný proces roztápania sa ľadu napríklad v neveľkom, ale vysoko položenom Zadnim Stawe Gąsienicowom trvá 5–9 týždňov, ale v podstatne nižšie položenom Toporowym Stawie Wyżnim 2 – 3 týždne. Tatranské vysokohorské plesá pokrýva veľmi hrubá vrstva ľadu. Na konci zimy dosahuje približne 100 cm. Rekordná hrúbka (3,75m bola zaznamenaná na Zadnim Stawie v Dolinie Pięciu Stawów Polskich. Hrúbka ľadu v plesách závisí od každoročne meniacich sa prírodných podmienok. Napríklad v zime roku 1950 – 1951 Morské oko zamrzlo iba v januári a rozmrzlo už v marci.

Najväčšie plesá Vysokých Tatier

Názov plesa	Nadmorská výška (mnm)	Plocha (ha)	Maximálny hĺbka(m)	Objem(m³)
Morské oko	1393	34,54	50,8	9935000
Wielki Staw Polski	1664	34,14	79,3	12967000
Czarny Staw pod Rysami	1579	20,54	76,4	7761700
Veľké Hincovo pleso	1945	20,08	53,7	4138700
Štrbské pleso	1346	19,76	20	1284000
Czarny Staw Gąsienicowy	1624	17,79	51	3798000
Czarny Staw Polski	1722	12,65	50,4	2825800
Nižné Temnosmrečinské pleso	1674	12,01	37,8	1500000