Milujeme Tatry. “Maják“ vo Veľkej Studenej doline

Zbojnícka chata má celoročnú prevádzku. Nachádza sa vo Veľkej Studenej doline, ktorú ohraničujú Slavkovský štít, Východná Vysoká, Svišťový štít, Javorový…

28.august 2018 - Blog

Zbojnícka chata má celoročnú prevádzku. Nachádza sa vo Veľkej Studenej doline, ktorú ohraničujú Slavkovský štít, Východná Vysoká, Svišťový štít, Javorový štít, Široká veža, Prostredný hrot a priľahlé hrebene. Je to dolina s najväčším počtom plies (26) rôznych veľkostí a charakterov, je bohatá na tatranskú faunu i flóru. Je tu nespočetné množstvo turistických, horolezeckých, skialpinistických a prírodovedeckých aktivít. Chata má charakter turistickej ubytovne. Ponúka nocľah na poschodových posteliach s kapacitou 16 ľudí. Ubytovaní majú možnosť prípravy vlastných jedál v malej kuchynke pri nocľahárni, kde je k dispozícii plynový varič, úžitková voda a sušiareň. WC je vo vonkajšom priestore za chatou. Kuchyňa je taktiež otvorená celoročne pre všetkých návštevníkov. Ubytovať sa je možné bez stravy, s raňajkami, večerou, alebo polpenziou. V prípade záujmu ponúkame aj desiatové balíčky. V letných mesiacoch poteší terasa s výhľadom do doliny, v zime či zlom počasí príjemné posedenie pri krbe v jedálni. Zbojnícka chata je celoročne zásobovaná nosičmi. Vo výnimočných prípadoch – ťažkých nákladoch sa využíva vrtuľník.má celoročnú prevádzku. Nachádza sa vo Veľkej Studenej doline, ktorú ohraničujú Slavkovský štít, Východná Vysoká, Svišťový štít, Javorový štít, Široká veža, Prostredný hrot a priľahlé hrebene. Je to dolina s najväčším počtom plies (26) rôznych veľkostí a charakterov, je bohatá na tatranskú faunu i flóru. Je tu nespočetné množstvo turistických, horolezeckých, skialpinistických a prírodovedeckých aktivít. Chata má charakter turistickej ubytovne. Ponúka nocľah na poschodových posteliach s kapacitou 16 ľudí. Ubytovaní majú možnosť prípravy vlastných jedál v malej kuchynke pri nocľahárni, kde je k dispozícii plynový varič, úžitková voda a sušiareň. WC je vo vonkajšom priestore za chatou. Kuchyňa je taktiež otvorená celoročne pre všetkých návštevníkov. Ubytovať sa je možné bez stravy, s raňajkami, večerou, alebo polpenziou. V prípade záujmu ponúkame aj desiatové balíčky. V letných mesiacoch poteší terasa s výhľadom do doliny, v zime či zlom počasí príjemné posedenie pri krbe v jedálni. Zbojnícka chata je celoročne zásobovaná nosičmi. Vo výnimočných prípadoch – ťažkých nákladoch sa využíva vrtuľník.

História

Až do konca 19. storočia dolina patrila medzi najmenej frekventované oblasti v centrálnej časti pohoria. Zatienila ju totiž obľúbenosť vedľajšej Malej Studenej doliny. Napriek množstvu plies a bohatstvu zveri a vegetácie, aj tatranskí bádatelia v 18. a začiatkom 19. storočia venovali doline svoju pozornosť iba okrajovo a povrchne. Prvý opísal lesy Studenej doliny v roku 1719 Juraj Buchholtz st. (1643-1724) pričom nie je zrejmé, či Veľkú Studenú dolinu aj sám navštívil. Na základe vlastných poznatkov opísal v roku 1826 bohaté lesy Studených dolín Tomáš Mauksch ( 1749-1832). Ich vlastníkmi boli po stáročia až do ukončenia komasácie v roku 1862 Berzeviczyovci z Veľkej Lomnice. Príslušník tejto rodiny, pokrokový ekonóm, právnik a častý sprievodca učencov Gregor Berzeviczy ( 1763-1822) zanechal prvý opis túry do Veľkej Studenej doliny, ktorú tu podnikol v roku 1800 s väčšou spoločnosťou. Oveľa skôr však dolinu navštevovali nemenovaní pytliaci a lovci kamzíkov a svišťov, bylinkári a neskôr pastieri dobytka zo Starej Lesnej, ktorých stáda vyháňané až po Vareškové pleso sa tu často voľne pásli s čriedami kamzíkov. Tak to ešte v roku 1883 uvádza pri popise doliny majiteľ Nového Smokovca a vášnivý poľovník Mikuláš Szontagh st. (1843-1899).

Prvý umelo budovaný chodník pre kúpeľných hostí cez Hrebienok smerom do doliny, zriadil v roku 1847 nájomca (Starého) Smokovca Ján Juraj Rainer (1800-1872). Podľa vtedajšej módy bol schodný aj na koňoch a viedol cez Hrebienok a Kancel (s výhľadom na rozvetvenie Malej a Veľkej Studenej doliny) klesajúc k vodopádom Studeného potoka a potom hore až na Starolesniansku poľanu. Túto cestu Rainer vylepšil v r. 1862; za mostom cez Veľký Studený potok k Obrovskému vodopádu a do Malej Studenej doliny už viedol iba málo zreteľný poľovnícky chodník, ktorý bez vodcu výletníkom neodporúčali. Veľká Studená dolina však ostala turistami nepovšimnutá až do roku 1877, kedy predĺžili jazdecký chodník popri potoku na Nižnú Starolesniansku lúku (Zimsová lúka) s pekným výhľadom na veniec hôr obkľučujúcich Veľkú Studenú dolinu. Aj Fridrich Fuchs (1799-1874), lesný odborník, kartograf a ochranca prírody, sa vo svojom turistickom sprievodcovi Die Central-Karpathen mit den nächsten Voralpen (Pest, 1863) venuje na stranách 171-189 Veľkej Studenej doline iba okrajovo, kritizujúc neutešené lesné hospodárenie a pustošenie doliny jej novými vlastníkmi – urbárnikmi zo Starej Lesnej a popisuje túru iba do susednej Malej Studenej doliny.

Dávnych návštevníkov Veľkej Studenej doliny pred nepriazňou počasia a vetrom chránili veľké balvany – ohniská, v závetrí ktorých bolo možné rozložiť oheň a núdzovo aj prenocovať. Najznámejšie bolo tzv. Dolné ohnisko vzdialené od Zimsovej lúky asi 15 minút chôdze, povyše ktorého prechádza chodník na ľavý breh potoka, Vyšné ohnisko pri ktorom chodník zahýba vľavo hore k Vareškovému plesu, ako aj ohniská nad Dlhým plesom a pod Streleckou vežou. Prvú turistickú útulňu v ústí Veľkej Studenej doliny postavil Ján Juraj Rainer v roku 1865 (nie 1863!). Tá zásluhou Štátnych lesov TANAPu a Petra Petrasa robí opäť výborné služby turistom. Tesne nad ňou stála v rokoch 1884 -1980 chata Kamzík, ktorú tu postavila obec Stará Lesná a v roku 1903 sa stala majetkom štátu. Cesta k vzniku našej vysokohorskej storočnej oslávenkyne nebola jednoduchá a priamočiara. Už v pláne činnosti Uhorského karpatského spolku na rok 1892 sa objavili úvahy postaviť v hornej časti Veľkej Studenej doliny ochranný prístrešok pre turistov. Ostalo iba pri zámeroch, no spolok v roku 1899 opäť vyčlenil finančnú čiastku 500 forintov na útulňu, ktorú chcel postaviť v dolnej časti doliny na Zimsovej lúke. V marci 1899 však minister pôdohospodárstva Ignác Darányi (1849-1927) predostrel myšlienku o podpore štátu pri budovaní turistických chodníkov a útulní na štátnych lesných pozemkoch v záujme rozvoja cestovného ruchu.

Uhorský karpatský spolok sa v roku 1904 opäť zamýšľal nad svojimi stavebnými aktivitami vo Veľkej Studenej doline. Najprv to mala byť nenáročná útulňa opäť na Zimsovej lúke a pre výber staveniska už bola určená aj 15 členná komisia na čele s podpredsedom spolku Martinom Róthom (1841-1917). No už v apríli 1905 sa predsedníctvo UKS rozhodlo, že počas leta postaví menšiu turistickú chatu v hornej časti doliny pri Sesterských plesách, alebo osloví lesný erár ako majiteľa doliny, aby chatu postavil sám. Na valnom zhromaždení spolku 6. augusta 1905 vyčlenili síce na jej výstavbu príspevok 1000 korún, ale zároveň schválili aj výzvu, ktorú adresovali ministerstvu pôdohospodárstva, aby dalo chatu vybudovať na vlastné náklady. V roku 1906 spolok poďakoval vdove Vojtecha Mocsáryho za založenie základiny na postavenie nenáročnej útulne UKS aj v Malej Studenej doline niekde v priestore medzi Ohniskom a Piatimi Spišskými plesami. K stavbe tejto útulne nakoniec nikdy nedošlo, aj keď peniaze na ňu spolok sústreďoval ešte aj v roku 1912.

Na zasadnutí ústredia UKS 1. júna 1907 prijali s vďačnosťou oznámenie, že sa minister pôdohospodárstva Ignác Darányi rozhodol počas leta požadovanú útulňu postaviť. Riaditeľom Štátnej lesnej správy v Liptovskom Hrádku bol od roku 1904 lesný radca Imrich Csik, aktívny turista a od roku 1906 člen ústredia UKS. Aj to bolo predpokladom dobrej spolupráce pri splnení sľubov ministra Darányiho. Csik v časopise Turisták Lapja v roku 1907 informoval turistickú verejnosť, že štát pre rozvoj turistiky postaví v letných mesiacoch útulňu vo Veľkej Studenej doline a k hotelu Kamzík pribuduje presklenú verandu na kamenných základoch, čo sa aj uskutočnilo (kamenné základy verandy sa toho času presne po 100 rokoch odstraňujú). Na výročnej schôdzi UKS 4. augusta 1907 predseda spolku, Spišský župan Gejza Salamon (1872-1920) poďakoval ministrovi pôdohospodárstva Darányimu a vyzdvihol jeho obetavosť pri presadení žiadosti spolku o postavenie chaty vo Veľkej Studenej doline a rozšírenie chaty Kamzík.

V priebehu leta 1933 chatu výraznejšie prebudovali, rozšírili o krytú verandu a uviedli do celoročnej prevádzky. Ďalšie stavebné úpravy sa uskutočnili v roku 1935 a začiatkom 40. rokov. V roku 1935 vystriedal Tomčíka na krátky čas na chate ako pomocník cukrár zo Starého Smokovca Richard Fleischer. V roku 1936 prenajal chatu Edo Kirchner (1908-1975) z Prešova, známy horolezec, lyžiar a fotograf, ktorému vypomáhala manželka Elena a až do začiatku 40. rokov tu naďalej pôsobil aj Dezider Palkovič. Od roku 1939 cez chatu prechádzali poľskí kuriéri smerujúci do Maďarska i ukrývajúci sa antifašisti. V roku 1942 Kirchnera vystriedal Zoltán Pavličko z Kežmarku a zakrátko Ján Dudek, ktorý tu pôsobil do roku 1948. V rokoch 1948-1950 tu postupne pôsobili Vladimír Lang a František Barilla. V rokoch 1950-1961 tu chatárčil „Gróf“ Alexius Körtvélyessy (1923-1967) z Košíc a po ňom v rokoch 1961-1969 František Kele st. (1905-1998), po ňom do roku 1973 Belo Kapolka (1935-1994) a od roku 1973 doteraz vyše 3 desaťročia chatu úspešne vedie Ľudovít „Edo“ Záhor. Po zrušení Klubu slovenských turistov a lyžiarov v roku 1949 sa menili spravujúce organizácie, ktoré sa viac alebo menej starali o investície do chaty. Od roku 1983 bola chata pre rozsiahlu rekonštrukciu mimo prevádzky a úplne vynovenú ju znovu otvorili 8. novembra 1986 (na počesť VOSR).

Tragickou sa stala nedeľa 14. júna 1998, kedy sa od prehriateho komína chytila strecha, a napriek snahe personálu o záchranu chaty, celá zhorela. Už v utorok 16. júna vydali Vyhlásenie k priateľom Vysokých Tatier a zakrátko zásluhou chatára Záhora, Mikuláša Argalácsa i ďalších „ľudí hôr“ vznikol aj neinvestičný fond na obnovu chaty. S pomocou sa hlásili ľudia i firmy. Zásluhou nadľudského úsilia mnohých sa chatu podarilo znovu postaviť a sprevádzkovať už za dva roky. Slávnostné ju otvorili 20.10.2001. Mnohí z chatárov a nosičov na Zbojníckej chate sa stali legendami, ktoré navždy zostanú v pamäti Tatier.

Prístup

Na chatu sa môžete dostať modrou značkou zo Starolesnianskej poľany. Na ňu sa dá prísť napríklad z Hrebienka po magistrále. Výstup od Starolesnianskej poľany trvá dve a pol hodiny. Je to pomerne mierne stúpanie, v polovici cesty je kúsok zabezpečený reťazami, potom je stúpanie trochu strmšie a pred chatou sa opäť zmierňuje. Pri Zbojníckej chate končí žltá značka vedúca z Malej studenej doliny cez Priečne sedlo.

Vedeli ste, že?

Grand Hotel Bellevue bol prvý hotel v bývalom Československu, kde bol postavený hotelový bazén. Dnes disponuje moderným wellness centrom s bohatou ponukou služieb.

Navštív wellness centrum

Darčekový poukaz

Prekvapte svojich blízkych a priateľov! Potešte ich darčekovou poukážkou alebo sa poďakujte obchodným partnerom a zamestnancom zážitkovým darčekom! Pošleme ju poštou, na mail alebo si môžete pre ňu prísť k nám osobne.

Darčekový poukaz

Odoberajte novinky

Odoslaním dávam súhlas GRAND HOTEL BELLEVUE, a.s. na zasielanie bezplatného elektronického spravodaja a informacií o novinkách a aktualitách prevádzkovateľa na mnou zadaný e-mail. Tento súhlas môžem kedykoľvek písomne odvolať na info@hotelbellevue.sk