Chata Plesnivec (1290 m) je jediným obývateľným objektom v Belianskych Tatrách. Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu.
Prvá zmienka o chate v Doline siedmich prameňov je z konca 18.storočia, kedy si zlatokop Dreschler, obyvateľ neďalekých Rakús postavil v doline, v blízkosti siedmich prameňov, zrub. Neskôr v roku 1892 na tomto mieste postavili nový zrub „kolári“, ktorí v doline ťažili vynikajúce javorové drevo na výrobu kolies a náradia. Aby sa mali kde uchýliť v prípade zlého počasia, postavili si malú chatku. Túto používali aj pastieri, ktorí pravidelne chodievali pásť ovce a jalovice na Predné M
eďodoly, Kopské sedlo a Zadné Meďodoly. Až v roku 1932 obyvateľ Spišskej Belej Tibor Gresch, člen Karpatského spolku a veľký milovník Tatier, prenajal pozemok od mesta Spišská Belá a zo starej chatky zriadil turistickú chatu s názvom Plesnivec. V r. 1936 postavil poschodie, kde boli dve spoločné spálne a štyri izby pre bohatších hostí. Spolu tu bolo 50 miest na spanie. Slávnostné otvorenie novej chaty bolo 26. júna 1938. Chata mala svoju modro-bielu zástavu, v ktorej bol umiestnený kvet plesnivca ako erb.
Po skončení vojny musel Tibor Gresch opustiť Slovensko. Od tejto doby chata začala chátrať. V roku 1948 bola znárodnená. Turistom slúžila do roku 1953. Od tohto roku prevzal chatu do správy Správa TANAP-u a pre verejnosť ju zatvorila. O chatu sa starala pani Eva Ružičková – Kasická
z Prahy. Z chaty bola zriadená meteorologická stanica. Počas letných mesiacov navštevovali chatu botanici, biológovia z Masarykovej univerzity v Brne a Vysokej školy pedagogickej v Plzni. Túto dolinu si vybrali kvôli najbohatšiemu zastúpeniu rastlinných druhov v Tatrách. Pani Eva Kasická spolu s manželom pôsobila na chate až do dôchodku v roku 1978. Odvtedy bola chata prázdna a pustá. Až v r. 1993 chatu dostalo do vlastníctva opäť Mesto Spišská Belá. Mesto prenajalo chatu jej súčasnému chatárovi p. Jánovi Matavovi zo Spišskej Belej a schválilo mu časť finančných prostriedkov na rekonštrukciu chaty. Ján Matava so svojimi priateľmi a rodinnými príslušníkmi najprv upravil cestu, opravil mosty cez potok Čierna voda, vymenil strechu, prehnité trámy a chatu zaizoloval. Nasledovali práce vo vnútri. Na jar 1994 výkop pre kanalizáciu, výmena všetkých okien, ukladala sa dlažba, interiérové úpravy chata sa obila šindľom. V r. 1995 bolo v celej chate zavedené ústredné kúrenie, v r.1996 postavili čističku odpadových vôd, boli dokončené sociálne zariadenia.
Záverečné práce v chate a v jej okolí sa skončili v roku 1997. Chata dostala svoj symbol plesnivca a svoje pôvodné meno. Bola skolaudovaná, 4. októbra 1997 slávnostne vysvätená a znovu slúži všetkým.
Tatranská Kotlina (zelená, 1h20″/1h30″), Kopské sedlo (zelená-modrá, 2h00″/1h45″), Chata pri Zelenom plese (zelená-červená, 2h00″/1h45″), Tatranská Javorina (zelená-modrá, 4h30″/4h45″).
English
Magyar