Vlkolínec

Miestna časť Ružomberka Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád VLKOLÍNEC – mimoriadne pozoruhodnej oázy ľudovej architektúry, ktorú zapísali do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.

Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1099 m).

V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty Vlkolínca – zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.

Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom – jedna z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané, žije tu 30 obyvateľov, takže návštevníci sa musia uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér.

Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Prechádza ním cyklistická trasa a majitelia viacerých dreveníc poskytujú možnosť ubytovania. V lete zaujme z viacerých podujatí napríklad „Nedeľa vo Vlkolínci“, ktorá sa koná vždy začiatkom augusta.

Jednou z najzachovalejších slovenských drevených sakrálnych stavieb je drevený artikulárny evanjelický kostol v Kežmarku. V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.