Dobšinská ľadová jaskyňa, ležiaca v Slovenskom raji, patrí svojou dĺžkou a hĺbkou k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa v Európe nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Jej vchod, nazývaný aj „Ľadová diera“, sa nachádza pod vrchom Duča (1 141 m) na severnej strane planiny Hanesová a je umiestnený v nadmorskej výške 971 m. Treba k nemu vystúpiť serpentínovým chodníkom s prevýšením 130 m z osady Dobšinská Ľadová jaskyňa. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 515 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút.
Jaskyňu objavil v roku 1870 banský inžinier E. Ruffini a už o rok ju miestni nadšenci sprístupnili verejnosti. V roku 1882 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Navštívilo ju viacero významných osobností, okrem iných aj bulharský cár a srbský kráľ. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V minulosti sa v jaskyni organizovalo letné korčuľovanie. Pôvodne bola spojená so Stratenskou jaskyňou, avšak zrútením časti jaskyne sa prirodzené spojenie prerušilo. V tom čase sa vlastne začalo jej zaľadňovanie.
Svojou dĺžkou (1 232 m) a hĺbkou (112 m) patrí k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa nenachádza viac ako 110-tisíc m3 ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. Najväčšia hrúbka ľadu sa udržiava vo Veľkej sieni, kde dosahuje až 26,5 m.
Zo svetoznámych ľadových jaskýň je Dobšinská ľadová jaskyňa najnižšie položená, čo zvýrazňuje jej jedinečnosť. Ľad sa z achováva vďaka tvaru jaskyne, ktorá od vchodu klesá. V jej spodnej časti sa udržiava studený vzduch, ktorý sa ani v lete neohreje nad hranicu bodu mrazu.
English
Magyar